Letní škola v Japonsku: Jiný pohled na architekturu, společnost i každodenní život
Studentka Fakulty architektury VUT Petra Kozáčková se během
letošního léta zúčastnila letní školy na Setsunan University v japonské Ósace. Program zaměřený na japonskou kulturu, tradice a společenské
zvyklosti jí nabídl nejen zkušenost se studiem v odlišném prostředí, ale také
nový pohled na vztah architektury, společnosti a místa.
Japonská architektura je podle Petry o funkčnosti a tradici. Foto: Petra Kozáčková
Proč jste si vybrala letní školu zrovna v Japonsku?
Úprimne som si
letnú školu v Japonsku vybrala čisto zo zvedavosti. O Japonsku som vopred
nemala naštudované takmer nič. V mojich očiach to bola krajina, ktorú možno raz
náhodou navštívim. Do prihlásenia ma najmä dokopali rodičia a nakoniec po
hlbšom skúmaní ma zaujala aj samotná téma programu a témy jednotlivých
prednášok.
Jaká jste měla očekáváními, když jste odjížděla?
Sama som
nevedela, čo mám čakať. Ázijskú krajinu som ešte predtým nenavštívila a pred
odchodom som si načítala o Japonsku iba turistické minimum. Najviac som sa bála
jazykovej bariéry a samotnej orientácie v novom prostredí. Nakoniec to bolo po
pár nutných konverzáciách a jazdách vlakom v poriadku. Ľudia sú veľmi nápomocní
a priateľskí. Dosť ma zaskočilo, že veľa ľudí nehovorí po anglicky, ale aj
napriek tomu sme sa vždy dorozumeli rôznymi inými gestami a odkomunikovali, čo
sme potrebovali. Stalo sa mi, že keď slovami nevedeli opísať ako sa dostanem na
zastávku, tak ma osobne odprevadili a nasmerovali, kde ďalej.
Podle Petry je japonská společnost v lecčems podobná té české. Foto: Petra Kozáčková
Bylo během programu něco, co vás z pohledu architektury,
urbanismu nebo přístupu k navrhování v Japonsku překvapilo?
Ako niekoho, kto
o Japonsku naozaj vedel iba to turistické minimum, ma osobne najviac
prekvapilo, že ich architektúru musia prispôsobovať nie iba ich teplotám ale aj
prírodným katastrofám, ako napríklad zemetraseniam alebo povodniam. Zaujímavé
mi prišlo usporiadanie stavieb, sú vždy od seba oddelené, nevznikajú tam dlhšie
spojené bloky bytoviek či panelákov ako u nás. Čo sa týka samotného prístupu,
ten sme až tak do hĺbky nerozoberali, keďže program bol zameraný najmä na ich
kultúru, tradície a spoločenské zvyky.
V čem tedy konkrétně spočívala výuka a co jste si
odnesla pro další studium?
V rámci výuky sme
sa venovali najmä spoznávanie ich kultúry a zvykov. Ich spoločnosť je v mnohých
ohľadoch odlišná a v mnohých zase celkom podobná tej našej. Venovali sme sa ich
prístupu k náboženstvám až po každodenné gestá a rituály. Bolo to fakt veľmi
osviežujúce a úplne mi to zmenilo pohľad na Japonsko ako krajinu. Pre moje
štúdium mi to dalo pohľad z inej strany napríklad na fungovanie v spoločnosti a
rešpektovanie kontextu a okolia, v ktorom sa ako ľudia nachádzame.
Běžná architektura pro obyčejné lidi je v Japonsku mnohem jednodušší, myslí si Petra. Foto: Petra Kozáčková
Kromě samotné výuky, měla jste nějaký zážitek nebo setkání,
které ve vás zanechaly dojem?
Všetky náhodné
stretnutia s cudzincami boli skvelé, veľmi priateľské a otvorené. Najviac budem
určite spomínať na večeru, kde ma pozvala študentka, s ktorou som sa na
univerzite skamarátila. Ako rodina mali staršiu reštauráciu, kde pracovala ona,
jej mama a aj jej babička. Večeru som si naozaj užila a dostala som aj koláčik
grátis. Sú veľmi pohostinní a bolo príjemné aj to, že som nebola jediná
zvedavá. Aj ich zaujímala naša strana sveta, keďže Európu ešte nenavštívili.
Vidíte něco z japonského přístupu k architektuře či práci s
veřejným prostorem, co by mohlo být inspirativní i pro české prostředí?
Zdalo sa mi, že
ich prístup k architektúre domov a súkromného bývania je skromnejší než u nás.
Ľudia tam nemajú potrebu stavať tie najväčšie a najvýraznejšie domy, skôr dbajú
na to, aby stavba zapadla do prostredia, bola funkčná a dodržiavala normy a ich
tradície. Či už ide o priestory na spanie s tatami, presne určené znížené
miesto na vyzúvanie pri vstupe, alebo rešpektovanie zásad orientácie izieb.
Bežná architektúra pre obyčajných ľudí je oveľa jednoduchšia. Nemusí to byť
hneď o tom, že to presne takto prekopeme u nás, ale skôr o uvedomení si, že sa
takto dá plnohodnotne žiť a ľudia pritom môžu byť úplne rovnako šťastní.
| Vložil(a): | Rychnovská Anna Mgr. |
|---|---|
| Vloženo dne | |
| Poslední aktualizace |