Jaké máš pocity z ocenění? Myslíš, že díky tvému projektu si porota všimla důležitosti nezávislých kulturních center?

Samozrejme, veľmi ma potešilo víťazstvo v súťaži Stavba Jihomoravského kraje. A keďže ide o návrh kultúrneho centra pre nezávislú kultúru, moja radosť bola dvojnásobná. Teší ma, že projekt Oxymoron porotu zaujal – vnímam to ako pozitívny signál pre komunitu v Brne a okolí.

Niekto by mohol namietať, že témy komunitných a kultúrnych centier sú dnes už tak trochu „módnym klišé“. Ale práve to, že sa o nich hovorí, ukazuje, že o kvalitné priestory pre tieto účely je stále spoločenský záujem.

Želala by som si, aby stavby občianskej vybavenosti, najmä tie, ktoré slúžia rôznorodým komunitám, získavali viac pozornosti zo strany investorov aj architektov. Aby sa nebáli experimentovať a navrhovať odvážnejšie, výraznejšie stavby. Myslím si, že kultúra, a predovšetkým tá nezávislá, si zaslúži architektúru, ktorá bude nielen funkčná, ale aj výpovedná. Ktorá bude reflektovať charakter a hodnoty týchto komunít.

Oxymoron – koncept. Autorka: Sára Sochová

Projekt Oxymoron vznikol s jasným cieľom – vyslať signál, že nezávislá scéna si zaslúži kvalitné priestory. Priestory, ktoré reprezentujú ich spôsob tvorby, uvažovania, života. Pretože tieto komunity majú jedno spoločné a to, že prinášajú silné zážitky. Sami pre seba, ale aj pre svoje publikum.

Jak vnímáš současnou situaci v Brně – architektura jako prostor pro umění?

Brno, tak ako ho vnímam ja, má silné komunitné zázemie a pestrý kultúrny život. Existuje množstvo priestorov, kde sa tieto komunity stretávajú, tvoria, diskutujú a navzájom sa podporujú. Spomeniem napríklad Kumst, Kabinet múz, kultúrne centrum Káznice… Alebo väčšie projekty ako Co.Labs, ktorý nielenže ponúka priestory, ale sám organizuje množstvo umeleckých aj charitatívnych podujatí. Je skvelé, že takéto priestory v Brne fungujú a úprimne im prajem veľa energie a podpory do budúcna.

Koncept. Autorka: Sára Sochová

Na druhej strane tu však pôsobí mnoho kolektívov, podujatí a festivalov, ktoré si musia priestory hľadať, prispôsobovať a často ich zdieľať s inými. To nemusí byť nutne negatívne – vidím v tom aj určitú romantiku: proces budovania vlastného zázemia ľudí zbližuje a vytvára úplne iný druh skúsenosti.

Napriek tomu je však diverzita architektonických priestorov oproti rozmanitosti samotných aktivít veľmi obmedzená. Multifunkčná miestnosť, pódium, obdĺžnikový pôdorys a biele steny. Aj takýto štandard môže byť niekedy požehnaním, ale naozaj nám to stačí?

Zameriavame sa na ekonomickosť a funkčnosť stavieb, no niekde cestou sa vytráca ten „zážitok“, ktorý by podľa mňa mal byť v architektúre úplne kľúčový. Verím, že architektúra má vyššie poslanie. Divadelné, hudobné, tanečné či iné performancie majú úplne iný dopad, keď sa odohrávajú v priestore, ktorý nie je konvenčný. A zároveň keď samotná architektúra ladí s kontextom a obsahom danej kultúrnej akcie.

Půdorys. Autorka: Sára Sochová

Priestor na nás pôsobí komplexne, cez všetky zmysly. Vnímame, že sme v podzemí, cítime vlhkosť, teplotu, akustiku, intenzitu svetla... Všetko toto tvorí zážitok, pozitívny alebo negatívny. A práve to robí napríklad sakrálne stavby tak výnimočnými – presahujú našu bežnú skúsenosť. Preto bola sakrálna architektúra pre projekt Oxymoron inšpiráciou.

Vrátim sa na začiatok: Oxymoron nie je projekt, ktorý prináša ekonomický zisk. Podporuje však hodnoty, ktoré si vážime. A predovšetkým je o ľuďoch, ktorí tieto nezávislé kultúrne komunity tvoria. Bez nich by nič z toho neexistovalo. Je dôležité si ich vážiť, pretože prinášajú do spoločnosti hodnotné zážitky, pestrosť a hlboký obsah. A ak ich stratíme, prídeme o podstatnú časť našej identity.